Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Dva dni pred Vianocami vyšiel druhý album MORDUM a prinajmenšom pre fanúšikov to bol album pod stromček, očakávaný dlho a s veľkými očakávaniami. Podarilo sa ich naplniť? Ale samozrejme, je opäť o kus ďalej než debut – a je jedno, či za ten považujete až „And What Is The Truth?“, alebo už „Systems“ (https://www.metalopolis.net/Articles/6428/MORDUM-Systems/), ktorý kapelu poslal do 1. SKDM ligy ešte v roku 1995. To, čo sa s MORDUM dialo potom, nájdete zhrnuté v recenziách, na ktoré si kliknete, ak ste príliš mladí na to, aby ste o kove smrti na Slovensku vedeli čo treba, v skratke asi tak, že s plánmi a ambíciami život hudobníkom kadejako zatočí a len málokto všetko zvládne do tej miery, že po dlhoročnej pauze sa vráti a nakladá tak ako táto košická v súčasnosti trojica.
Zostavu z „pravdy“ opustil basák Bellowz a bubeník Gabi, už niekoľko rokov žijúci v Holandsku. „Systems“ tam teda pamätá už len Roman (gitary), práve on však je hlavným skladateľom a tak bez ohľadu na už zabývaného Ľuba (CONTEMPT) na vokáloch a gitare (basu si „v smrteľnom hriechu“ podelili obaja) a tiež nie extra nového Roba (aktuálne INFER, MACHINA BAPHOMETA, CONTEMPT) na bicích tvorba neznie ako „trochu iný CONTEMPT“ (paradoxne všetci traja hrajú aj v tejto nedávno oživenej náklepovej deathmetalovej beštii), ale ako hudba MORDUM, ktorá si berie to najlepšie z dávneho i aktuálneho prístupu účinkujúcich. Nie je to však ani tak, že by Roman ostatným povedal „hrajte tu toto a inak sa ničoho nechytajte“, to by čoskoro mohol skončiť aj ako osamelý umelec. Od desiatich skladieb (vrátane inštrumentálky a dvoch bonusových oživeniach úplných začiatkov surového metalu v Košiciach) čakajte kompaktný, komplexný, viacvrstvový a drviaci kus smrtiaceho remesla.
Všetci traja členovia majú skúsenosti s hraním technicky vypracovaného, variabilného, s atmosférami a (v prípade CONTEMPT) disharmóniami pracujúceho death metalu v 90. rokoch a s jeho rýchlou, priamočiarou a hrozivou podobou po roku 2000 – CONTEMPT v „albumovej fáze“ boli náklepový peklom čpejúci BDM tam, kde nad nílskymi vodami ryčala večná nenávisť – a jedno i druhé je vynikajúco spojené na „In Peccato Mortali“. MORDUM drvia vo vysokých rýchlostiach, hlboký vokál bičuje posolstvami o kazovej ľudskej prirodzenosti a v týchto momentoch si hovorím „kiež by sa tu dnes takto zničujúco do žánru vedelo oprieť viac kapiel, ale už skrátka nie sú naň ľudia“. A potom sú tu momenty, v ktorých do pamäti nezmazateľne vpálené postupy zo „Systems“, ale aj „Eyes“ a podobne ukazujú, čo dokážu v „zrelom veku“. Celok drží pokope a spoľahlivo funguje – sofistikovaný nárez, ktorý to s death metalom myslí vážne.
K nahrávkam MORDUM patrí presne vypočítaná dávka medzihier a atmosfér požičaných napríklad z filmov, a samozrejme kvalitné gitarové sóla, ktoré sú odrazom toho, ako sa to robilo v časoch „zlatého veku“. Na tie tvorcovia odkazujú, je to prirodzené, pochopiteľné a viac než vítané, načo od nich chcieť nejakú modernu nasilu, keď je v tejto „klasickej“ víchrici viac ducha žánru než v nejakej novej nahrávke plnej predvádzania až absurdnej virtuozity a inak duniacej prázdnotou a umelinou. Kto chce niečo pre kapelu nového, nájde to napríklad v daždivo melancholickej inštrumentálke či v tom, že prvýkrát v histórii majú MORDUM jeden text v slovenčine. V zásade preto, že takto sa tam hodil, je odrevaný skôr blackmetalovo a koncept albumu oživuje miesto toho aby ho narúšal.
Zapadajú do neho aj bonusy, „Toxic World“ je ozvenou z čias úplných začiatkov MORDUM a záverečná vec je poctou košickému extrémne metalovému staroveku (nazvem to tak, v histórii sa za starovekú označuje kultúra s vlastnými písomnými pamiatkami, v metale nech je to skupina, ktorá sa v časoch zrodu scény dohrabala k nahrávke). Ide o coververziu „Brain Feedback“ ,z rovnomenného prvého dema košických XIBALBA. To je zase iný príbeh, už sa skončil, každopádne si ho pripomína aj obrázok pod textom, kde logo MORDUM pripomína jedno celkom iné. Keď sme pri tom, popri hudbe možno chváliť aj grafiku, obal i booklet, opäť hlavne od Janky Vé, talentovanej mladej dámy z Prešova, ktorú môžete osloviť, ak to chcete na obale nejakého vášho vlastného metalu mať povedzme trochu inak než všetci ostatní. Je tu záver, bude to bez bodov, ale môžem prezradiť, že tento album skončil medzi mojimi finalistami v „akademickom“ výbere pre Rádiohlavy, kde sa napriek všetkému neraz veľmi sarkasticky komentovateľnému dalo nájsť niekoľko nahrávok, ktoré ma naozaj bavia a niekoľko ďalších, ktoré ma zaujali skôr v dobrom. P.S. V štádiu príprav je vydanie „Systems“ na CD, kde inde o tom napísať než práve tu, tak to potom neprepaste, vydania klasických slovenských nahrávok z 90. rokov bývajú dosť limitované.
Na spočítanie kapiel, ktoré dodnes nesú bojovú zástavu KEDM, v roku 2022 bohato vystačili prsty jednej ruky, ale MORDUM ňou s aktuálnym albumom mávajú čertovsky vysoko.
Letité vzývání nové Kingovy autorské tvorby je s aktuálním singlem snad již definitině na začátku svého konce, i když musím říct, že 5 let starý ojedinělý kus "Masquerade Of Madness" zněl poměrně výživněji. Tak snad to tak ale kompletní album nenechá.
Posledný koncert zásadnej kapely. Silná finálna zostava s Frantom Štormom a Silenthellom, rytmikou ex-AVENGER a Petrom "Blackoshom" Hošekom, robustný "best of" playlist a poctivé balenie = hodnotný rozlúčkový artefakt. Len ten zvuk mohol byť priebojnejší.
Byli u rozmachu švédského melodického deathu a nahráli dvě alba. To druhé však nevydali, mezitím se rozutekli do jiných skupin. Po třiceti letech se dali znovu do kupy, a kromě nového materiálu vydávají i ono druhé album. Pěkná exkurze do devadesátých let
V rámci žánru celkem unikátní deska s výraznou basou, která k sobě váže epileptické rozervané screamo, epické post-hardcorové pasáže a syntezátorové linky. Italům z Ligurie se povedlo navázat na dřevní klasiku a přidat něco svého.
Přes veškerou maskovanou a krvavou image předvádí obrození MUSHROOMHEAD především tradičnější hardrock/metalovou klasiku. Občas se v riffech, řevu a osobité melodice objeví připomenutí, že skupina měla kdysi své specifické kouzlo, ale to už je dnes pryč.
Hudba téhle party z Manchesteru je ukázkou klasické stoner doom školy a jako posluchač balancuji na vážkách, zda už je to příliš klišé, nebo stále ještě dostatečně zajímavé. Ale odkazy na sabbatovské vlivy celkem fungují, takže snad dobrý.
Jak dí kolega Noisy. Velmi slušná deska, zdařile zlámaná skládanka ULCERATE a GORGUTS postavená však na tučnějších a brutálnějších základech. Těžký poslech, je to jako když chcete vylézt osmičkovou cestu a máte k dispozici tak třetinu použitelných chytů.